Ahoj Katka, povedz nám odkiaľ pochádza tvoja láska k Bulharsku a bulharskému jazyku? Kedy a ako si sa ho začala učiť a v akej súvislosti?

Stalo sa to ešte počas môjho štúdia a dnes, s odstupom času, si uvedomujem, že to bol skôr akýsi zásah osudu. V roku 1997-98 som prvýkrát prišla do Bulharska na študijný pobyt a odvtedy tam chodím stále. Dokonca stále viac mám pocit, že sa vraciam domov, keď cestujem do Bulharska. Pravdou je aj to, že keď mi v živote bolo najťažšie, vždy mi pomocnú ruku podali práve Bulhari.

Odkedy pracuješ ako prekladateľka? Máš aj nejaký svoj obľúbený preklad?

Prekladateľskej činnosti sa venujem vyše dvadsať rokov. Zo začiatku som prekladala skôr texty komerčného charakteru predovšetkým z poľštiny, ale popri zamestnaní som sa vždy snažila venovať literatúre a literárnym prekladom z bulharčiny. Dnes som veľmi rada, že po toľkých rokoch „prekladania“ sa na slovenskom javisku konečne objavil bulharských dramatik a v týchto dňoch sa pripravuje aj knižné vydanie slovenského prekladu románu bulharského spisovateľa. Pokiaľ ide o druhú časť tvojej otázky, obľúbený preklad nemám, ale mám obľúbeného autora, ktorým je súčasný bulharský dramatik Christo Bojčev a prekladať jeho divadelné hry je pre mňa skutočne sviatkom.

Baví ťa prekladateĺská činnosť? Čo vlastne pre teba znamená preklad?

Prekladateľská práca bola pre mňa koníčkom, ktorému som sa vždy rada venovala, lebo je to šperkárska práca so slovom, ktorým sa dá odsúdiť, ale aj odmeniť a ja si vyberám to druhé.

Porozprávaš nám o tej cene čo si prednedávnom dostala? O akú cenu išlo?

Dostala som cenu bulharského ministra kultúry za šírenie bulharskej kultúry v zahraničí pre rok 2016. Bol to pre mňa skutočne veľký zážitok, pretože som túto cenu dostala počas cyrilo-metodských osláv v Nitre a osobne od J.E., bulharskej veľvyslankyne Margarity Ganevy, ktorú si veľmi vážim.

Ešte si preložila z bulharčiny do slovenčiny divadelnú hru Stefana Caneva “Peklo – to som ja”, ktorá mala premiéru v divadle “Malá scéna”. Premiéra mala veľký úspech. Ako sa ti táto hra prekladala? A aká bola spolupráca s jej autorom?

Pre bežného čitateľa žije spisovateľ v akejsi anonymite, schovaný za život svojho hrdinu a na tejto úrovni som aj ja dlho poznala Stefana Caneva predovšetkým prostredníctvom jeho divadelných hier, ale osobné stretnutie s ním a s jeho manželkou prekonalo všetky moje očakávania a úprimne som rada, že som mala možnosť aspoň nakrátko byť v prítomnosti takého veľkého človeka. Pokiaľ ide o preklad jeho divadelnej hry Peklo – to som ja, hovorí o žene, ktorej minulý režim zničil celý život a dohnal ju ku samovražde. V čase, keď som to prekladala, som žiaľ emočne prežívala rovnaké pocity ako Čajka, tak hru nazvali na Malej scéne, a tento text mi bol svojim spôsobom rovnakým ventilom ako je pre herca jeho rola. Zaujímavé bolo, že napriek únave a pokročilému času, vo chvíli, keď sa predstavenie začalo a herečka, fantastická Judita Hansman, začala hrať svoj monológ, absolútne som sa skoncentrovala a až do konca som sledovala každé jej slovo.

Je, podľa teba, rozdiel medzi slovákmi a bulharmi? Ak áno, ako ho pociťuješ?

Samozrejme, sú isté rozdiely, ale tie by som skôr pripisovala ľudskému charakteru ako takému. Či Slováci, či Bulhari, všetci sme Slovania s ťažkou minulosťou, ale dúfajme, že s o to krajšou budúcnosťou. Trápia nás veľmi podobné problémy, tešíme sa z rovnakých radostí, rozdiel je len v spôsobe uchopenia témy, ktorý ponúka literatúra, poézia, divadelné hry. Z toho dôvodu má šancu Slovákov najúčinnejšie osloviť slovanský autor, vrátiť knihu čitateľovi, javisko divákovi.

Katka, sme veľmi radi, že taká inteligentná a sympatická dáma, sa ujala neľahkej úlohy prekladať z jazyka bulharského do jazyka slovenského, a tým sprostredkovať šírenie bulharskej kultúry. Aké sú tvoje budúce plány v tomto smere, ak to teda nie je tajomstvom?

Budem sa aj naďalej snažiť nesklamať dôveru, ktorú som od Bulharov dostala a robiť všetko preto, aby tento nádherný odkaz našich spoločných predkov ostal živý, aby sme sa oň mohli oprieť a spoločne kráčať ďalej.

Z celého srdca ti želáme úspech. Dovidenia!